Electronic Resource Centre for Human Rights Education:
Album L'udských Práv Rady Európy
|
ALBUM L'UDSKÝCH PRÁV RADY EURÓPY METODICKÁ PRÉRUCKA Informacné a dokumentacné stredisko o Rade Európy Academia Istropolitana a Nadácia Milana Šimecku Bratislava [ English version ] Táto metodická prírucka by mala slúzit' ako zdroj inšpirácie pre všetkých ucitel'ov, ktorí veria, ze l'udské práva do školy patria a nepotrebujú na to zvláštny vyucovací predmet. Vznikla na základe skúseností získaných pocas seminárov pre ucitel'ov rôznych typov škôl, ktoré sa konali v rámci projektu: "L'udské práva v škole" Nadácie Milana Šimecku. Je pomôckou k publikácii "Album l'udských práv Rady Európy", ktorú vydalo. Informacné a dokumentacné stredisko o Rade Európy v Bratislave. Ide o aktualizovaný preklad úspešnej publikácie Rady Európy, ktorá od roku 1992 uz vyšla v pocetných jazykových mutáciách. Ministerstvo školstva rozposlalo Album na stredné školy na Slovensku (v pocte asi 30 kusov na kazdú školu). Album ludských práv je ilustrovaná publikácia o Európskom dohovore
o ludských právach a základných slobodách, ktorý je právne záväzným dokumentom pre clenské štáty Rady Európy.
Obsah: 2. Co je výchova k ludským právam? 3. Niekolko zásad, ktoré treba dodrzat pri výchove k ludským právam. 4. Ako pouzit "Album ludských práv ?" 5. Prílohy. 6. Dalšia odporúcaná literatúra.
Ludské práva sú práva, ktoré nadobúdame prirodzeným spôsobom pri narodení, pretoze sme príslušníkmi ludského rodu. Pomáhajú nám vymedzit a blizšie definovat priestor, v ktorom zijeme, urcujú kvalitu nášho zivota i úroven ludského spolocenstva. Sú v priamoúmernom vztahu k stupnu rozvoja demokracie spolocnosti, v ktorej clovek zije, t.j. cím je demokracia stabilnejšia a rozvinutejšia, tým sú ludské práva hlbšie zakotvené v jej štruktúrach a tvoria základné piliere, na ktorých sa demokracia buduje.
Sú univerzálne, to znamená, ze patria všetkým ludským bytostiam bez ohladu na akékolvek odlišnosti, ako sú rasa, farba pleti, pohlavie, jazyk, nábozenstvo, politické a iné presvedcenie, pôvod, majetok, rodové alebo iné postavenie.
Sú nedelitelné a vzájomne na sebe závislé, to znamená, ze tvoria sústavu, z ktorej sa nedá vynat skupina práv bez narušenia jej základov a vnútornej rovnováhy.
Sú neodnatelné, nepremlcatelné a nezrušitelné. Nie sú darom od štátu obcanovi. Obcan má právo, ba musí od štátu pozadovat zabezpecenie ich ochrany a nerušeného vyuzívania.
Dodrziavanie ludských práv a ich uzívanie jednotlivcami môze zabezpecit len demokratická spolocnost. Jej štruktúra musí však zodpovedat základným kritériám demokracie. Moc jej štátnych orgánov sa odvodzuje od slobodne prejavenej vôle obcanov v slobodných demokratických volbách. Znaky demokracie sú dané úcastou obcanov na správe štátu, systémom orgánov politickej moci (delba moci - ústavodarná, výkonná a nezávislé súdnictvo) a existenciou kontroly demokratickými inštitúciami.
Ako sa hovorí v preambule Zmluvy o Európskej únii, ludia musia mat moznost ovplyvnovat rozhodnutia, ktoré sa ich dotýkajú. Pre ochranu ludských práv je rozhodujúca existencia právneho štátu a uplatnovanie princípov demokracie. Tieto sú spravidla zakotvené v ústavných normách (ústava a ústavné zákony), ktoré musia garantovat ochranu ludských práv a slobôd.
V Slovenskej ústave sú ludské práva a slobody priamo obsiahnuté v clánkoch 17 az 32. Nepriamo ovplyvnujú však obsah mnohých dalších.
2. Co je výchova k ludským právam ? Nie je to predmet ako taký. Je to skôr istý druh pochopenia vecí a javov okolo seba cez spoznanie vlastných práv a uvedomenie si s tým spätých povinností. Mohli by sa stat súcastou kazdého predmetu a postupne súcastou atmosféry školy, spolocnosti, štátu.
Výchova k ludským právam pomáha mladým ludom pochopit a zvládnut ich úlohu aktívneho obcana v demokracii. Na to však je potrebná istá úroven vedomostí, napr. z histórie, o medzinárodných dokumentoch a organizáciách zaoberajúcich sa ludskými právami, o rôznych kategóriách práv a o právnych nástrojoch.
Rozlicné náuky sa väcšinou sústredujú len na vedomosti. Výchova by mala pomáhat vytvárat aj hodnoty a zrucnosti napr. osobnostné (sebapoznávanie, sebauvedomovanie) a spolocenské (interaktívne zrucnosti, zrucnosti riešit konflikty a problémy).
Výsledkom takto orientovanej výchovy je slušné a spravodlivé prostredie, v ktorom ludské práva sú samozrejmost a sú prítomné v kazdej vyucovacej metóde, v kazdom vztahu.
3. Niekolko zásad, ktoré by sa mali dodrzat pri výchove k ludským právam Aj ludová múdrost hovorí, ze môzeš priviest kona k vode, ale neprinútiš ho, aby sa napil. O tom istom hovoria aj výsledky z výskumov, ktoré potvrdzujú, ze najviac sa clovek naucí z toho, coho sa sám zúcastnuje a co spolutvorí. Vtedy totiz do procesu tvorby zapája všetky danosti, ktoré ho robia clovekom, svoje zmysly, oci, uši, sluch, rec a intelekt.
Ucenie je tiez tvorba, zalozená na interakcii dvoch, ucitela a ziaka. Je úspešná vtedy, ak obe zúcastnené strany spolupracujú. Vtedy aj výsledok procesu, t.j. vedomosti a zrucnosti, má vyššiu kvalitu a dlhšiu trvácnost.
Pri spolupráci nejde o dosiahnutie ciela, kedy vítazom je len jeden a ten druhý je porazený, ale o dosiahnutie spolocného ciela, ktorý je podstatne dôlezitejší ako akýkolvek osobný ciel.
Dalšou, nemenej dôlezitou podmienkou úspechu je umenie vypocut si partnera. Vypocut si znamená viac ako pocut. Je to predovšetkým schopnost vcítenia sa do toho, co nám partner chce povedat. V škole sa casto stáva, ze ucitelia (ale aj ziaci) majú pocit, ze uz na zaciatku vedia co im chce ten druhý povedat a nepocúvajú naozaj to, co druhá strana hovorí. To bráni vytvoreniu vzájomného vztahu, ktorý je tak potrebný, aby ucenie prebiehalo v atmosfére priaznivej pre obe zúcastnené strany.
Velkým prínosom pre poludštenie školy a vztahov v škole boli teórie troch psychológov : A. Maslowa, C. Rogersa a A. Combsa.
A. Maslow hovoril, ze ucitel môze napomôct dietatu v tom, aby rástlo, rozvíjalo sa, ucilo a sebarealizovalo sa, avšak dieta má mat moznost volit cestu k svojmu rozvoju z viacerých alternatív.
C. Rogers tvrdí, ze ucitel môze a má byt pravdivý, otvorený a empatický k ziakom a študentom, a tým podporovat ich snahu pokracovat v procese ucenia.
Combsov ucitel má a vie byt citlivý, pravdivý, pripravený na spoluprácu a schopný mnohostranných vztahov, jeho cielom by malo byt pomôct ziakovi vybudovat si pozitívnu koncepciu seba samého.
Tieto myšlienky a koncepcie vznikli ako reakcia na "tradicnú školu", v ktorej sa nebral ohlad na ziaka, jeho vôlu, priania a potreby, ale v ktorej ucitel urcoval co bude ziak robit, alebo co sa s ním bude diat bez ohladu na ziaka samého.
4. Ako pouzívat " Album ludských práv " Nebolo by úcelné pouzívat "Album" - ilustrovanú verziu Európskeho dohovoru o ludských právach - na vyplnenie neocakávane vzniknutého prázdneho priestoru na hodine, ale bud ako hlavný materiál jednotlivých hodín alebo doplnkový materiál k ucebnicovému textu.
Tak ako v zemepisných bedekroch krajín a miest, ani v tejto prírucke neurcujeme, kolko casu a ako vela je nutné vediet o ludských právach. Mnozstvo i kvalita závisí na jednej strane od ucitela, ktorý najlepšie pozná svojich ziakov, a na druhej od ziakov samotných.
Návrhy, ako viest jednotlivé hodiny sú v prírucke vzájomne prepojené, ale súcasne tvoria samostatné ukoncené celky, ktoré dávajú ucelené mnozstvo informácií získaných na základe vlastného zázitku kazdého ziaka na hodine.
Zásady : 4.1. Techniky práce s obrázkami z " Albumu "
1. Príklad Rozdelte triedu na skupiny po troch - štyroch ziakoch. Kazdá skupina si zvolí svojho zástupcu. Ten nech pre svoju skupinu vyberie jeden obrázok - ak je mozné farebnú alebo cierno-bielu kópiu z Albumu, ktoré sú umiestnené na dostupnom mieste. Kópie majú zakrytý text (10 min)
Vyzvite jednotlivé skupiny, aby si vybratý obrázok prezreli, snazili sa v diskusii pochopit, co alebo kto je na nom zobrazený a v akom vztahu sú zobrazené veci a osoby. Poziadajte ich, aby sa zamysleli nad tým, aké a kolko práv sa nachádza na ich obrázku. Ako pomôcku im rozdajte text Všeobecnej deklarácie ludských práv a poziadajte ich, aby si pomohli cítaním jej jednotlivých clánkov. Nech si o svojom zistení urobia záznam (15 - 20 min).
Po uplynutí casu vyzvite dobrovolníka, aby ukázal ostatným obrázok, opísal ho a súcasne pri tom vysvetlil, aké práva, a kolko clánkov Deklarácie na obrázku skupina našla. Urobte si na tabulu zápis.
Prezentáciu opakujte napr. trikrát s reprezentantmi rôznych skupín (10 min )
Vo vašich zápisoch na tabuli sa zacnú objavovat rovnaké údaje. V triede vznikne atmosféra, kedy sa ziaci budú chciet dozvediet správne riešenie otázok: Aké clánky deklarácie (práva) patria ku ktorému obrázku? Kolko ich naozaj je na kazdom z obrázkov?
Vtedy ich prekvapíte odhalením, ze správne riešenie je kazdé riešenie, ktoré reprezentanti skupín predniesli. Lebo ludské práva, alebo dokumenty, ktoré ich zakotvujú, nadobúdajú svoj zmysel a obsah v okamihu, ked ich ludia spoznajú a nájdu okolo seba, v kazdodennom zivote alebo aj na ilustráciách ako sú tieto. Upozorníte ich na to, ze pracovali s ilustrovanou verziou Európskeho dohovoru, a napriek tomu dokázali na obrázkoch vidiet zobrazené práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ludských práv
Na záver im môzete povedat, ze Album je len jednou z mozných umelecky spracovaných interpretácii, ktorá je rovnocenná a porovnatelná s ktoroukolvek z tých, ktoré predniesli oni.
- text Všeobecnej deklarácie ludských práv
- kópie obrázkov z Albumu bez textu.
2. Príklad Rozlozte na lavicu kópie obrázkov z Albumu. Poziadajte ziakov, aby si ich pozreli
a porozmýšlali, ktoré z práv by mohli tvorit skupinu na základe kritéria nutnosti, t.j., ze musia platit vzdy a pre kazdého. O svojich "zoskupeniach" nech si kazdý z nich urobí poznámku
(5 - 10 min).
Potom nech sa vrátia do lavíc a v diskusii vo dvojiciach nech si vymenia svoje názory
a skúsia sa dohovorit na spolocnom variante (10 min).
Poziadajte dvojice, aby povedali ostatným, na com sa dohovorili, preco zaradili jednotlivé práva do skupiny a preco iné vynechali (15 min).
Riadením diskusie im pomôzte vytvorit skupinu základných práv a povedzte im, ako jednotlivé kategórie vznikali.
3. Príklad Vyzvite ziakov, aby si vybrali jednu z kópií obrázkov z Albumu. Poziadajte ich, aby si kazdý prezrel a precítal text k svojmu vybranému obrázku a pokúsil sa spomenút si na udalost zo svojho zivota alebo z histórie ludstva, kedy to "jeho" právo bolo porušené (5 - 7 min).
Potom nech vyrozprávajú svoj príbeh susedovi v lavici. Nakoniec niekolkí ziaci vyrozprávajú celej triede príbehy, ktoré si vypoculi od svojich susedov. Nechajte odzniet napr. 5 príbehov.
Ostatných vyzvite, aby pozorne pocúvali a pokúsili sa zodpovedat otázku : Co sa dá v takých situáciách robit ? Kde a ako hladat spravodlivost ?
Variant A : Variant B : 4. Príklad Rozdajte ziakom kópie obrázkov, prípadne celé Albumy (ak máte dostatok výtlackov). Rozdajte im kópie Všeobecnej deklarácie ludských práv a poziadajte ich, aby ju porovnali
s Európskym dohovorom v Albume a pokúsili sa nájst v nich tie práva, ktoré sa nachádzajú
v oboch (10 min.).
Kým ziaci pracujú, pripravte na viditelné miesto zoznam vybraných zákonov, ktoré prijalo hitlerovské Nemecko v rokoch 1933 az 1935 (pozri príloha).
Vypocujte si ziacke riešenie o právach zakotvených aj v Deklarácii aj v Dohovore.
Potom presmerujte pozornost ziakov na vyvesené zákony a spolocne s nimi skúste v diskusii nájst odpovede na to, ktoré práva zo skupiny tých, ktoré sú spolocné Deklarácii a Dohovoru, boli upierané ludom v Nemecku hitlerovskými ústavnými úpravami.
Popri tom im pomôzte pochopit príciny, ktoré viedli k vzniku povojnových dokumentov, Deklarácie a Dohovoru, a tiez rozdielnost v ich úcinnosti a záväznosti .
5. Príklad Rozdajte Albumy ziakom a rozhodte na dostupné miesto v triede rôzne noviny a casopisy. Vyzvite ich, aby si z nich vybrali. Potom ich poziadajte, aby si prelistovali Album, vybrali z neho tri zobrazené clánky Európskeho dohovoru, na ktoré sa v dalších okamihoch pri cítaní novín
a casopisov zamerajú (5 -7 min.).
Ziaci majú v novinách nájst clánky, ktoré sa v kladnom alebo zápornom zmysle viazu
s clánkami Európskeho dohovoru, ktoré si predtým z Albumu vybrali. Stací, ak sa im podarí nájst jeden novinový clánok k jednému obrázku z Albumu. (15 min ).
Po uplynutí daného casu, a ked všetci dokoncia "hladanie", poziadajte dobrovolníka, aby povedal, ktorý clánok Dohovoru si vybral a co sa o nom docítal v novinách. Dôlezité je, aby povedal, ako sa cítil, ked daný clánok v novinách cítal a aby vyjadril svoje stanovisko k tomu, co cítal (15 min).
Diskusiu môze ucitel viest rôznymi smermi, podla toho, aký stupen uvedomenia si ludských práv ziaci preukázu pri vyjadrovaní svojich postojov. Je dôlezité, aby si ziaci uvedomili, ze ludské práva sa porušujú všade na svete, aj v krajine, kde zijú. Toto poznanie, zalozené na geografickej rovnováhe, im pomôze vyvarovat sa xenofobických, rasistických, ci šovinistických reakcií.
Na záver by bolo vhodné porozmýšlat spolu so ziakmi, ako oni môzu zabranovat porušovaniu ludských práv alebo ako môzu prispiet k ich ochrane.
6. Príklad Ukázte ziakom obrázok na str. 6-7 v Albume ludských práv (ak máte dostatok exemplárov, rozdajte ich medzi ziakov). Spýtajte sa ich, aké pocity majú a co im napadne pri pohlade na š šibenicu na obrázku. Pomenovania pocitov zapíšte na tabulu. Tak vznikne urcitý zoznam (5 min).
Potom kazdému z nich dajte kópiu dotazníka s 10 vyhláseniami (pozri prílohu 5.1.)
a poziadajte ich, aby najprv kazdý sám odpovedal, ci s jednotlivými výrokmi súhlasí, alebo nesúhlasí (10 - 15 min).
Potom ich rozdelte na 4 - 5-clenné skupiny a dajte im cas na porovnanie svojich odpovedí a na zistenie, ci ich k rovnakým odpovediam viedli rovnaké argumenty, a co je prícinou toho, ze na niektoré z výrokov odpovedali rozdielne. Vyberte jedného ziaka a poziadajte ho, aby zapisoval argumenty, ktoré sa v diskusii objavia a dalšieho poziadajte, aby sa snazil zapísat a charakterizovat správanie sa jednotlivých diskutérov, ako aj pomenovat tie emócie (kladné i záporné), ktoré diskutéri vyjadrovali svojim správaním (10 min ).
Po uplynutí casu poziadajte jednotlivých skupinových spravodajcov, aby precítali, co si zapísali. Vrátte sa k zoznamu pocitov na tabuli a podla toho, co jednotliví "pocitoví" spravodajcovia hovoria, ho postupne doplnajte.
Na druhú cast tabule zapisujte argumenty, o ktorých budú hovorit "argumentacní" spravodajcovia (10 min).
Pár minút potrvá, aby ste spolu so ziakmi v analýze toho, co sa práve na hodine odohralo, prišli na to, ze city a pocity nás casto nevedú najlepším rozhodnutiam, najmä ak ich nevieme podopriet argumentmi, t.j. nevieme racionalizovat.
Na záver hodiny môzete ziakom rozdat zhrnutie argumentov pre a proti, ktoré spracovala Britská sekcia Amnesty International pre vzdelávacie úcely (pozri prílohu 5. 2.).
Pomocné texty na kopírovanie pre ziakov
1. Všeobecná deklarácia ludských práv - text 2. Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd - poznámky
3. Kategorizácia ludských práv
4. Prehlad zákonov, ktoré sa v Nemecku prijali v období medzi 1933 - 1935
5. Materiály k trestu smrti 6. Dalšia odporúcaná literatúra
1. Všeobecná deklarácia ludských práv Pretoze uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodnatelných práv všetkých clenov ludskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete,
Všetci ludia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správat v duchu bratstva. Kazdý je nositelom všetkých práv a slobôd, ktoré zakotvuje táto deklarácia, bez ohladu na odlišnosti akéhokolvek druhu, ako sú rasa, farba, pohlavie, jazyk, nábozenstvo, politické a iné presvedcenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rodové alebo iné postavenie. Dalej sa nesmie robit nijaký rozdiel na základe politického, právneho ci medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorým osoba prinálezí, ci uz ide o krajinu alebo územie nezávislé, porucenské, nesamosprávne alebo podrobené inému obmedzeniu suverenity. Kazdý má právo na zivot a osobnú bezpecnost. Nikto nesmie byt drzaný v otroctve alebo v nevolníctve, všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. Nikto nesmie byt podrobovaný muceniu alebo krutému, neludskému ci ponizujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Kazdý má právo, aby bol všade uznávaný jeho právny status. Všetci sú rovní pred zákonom a majú právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkolvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkolvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti akémukolvek podnecovaniu takejto diskriminácie. Kazdý má právo, aby mu kompetentné vnútroštátne súdy poskytli úcinnú ochranu proti cinom, ktoré porušujú základné práva priznané mu ústavou alebo zákonom. Nikto nesmie byt svojvolne zatknutý, zadrzaný alebo vyhostený. Kazdý má rovnaké právo byt spravodlivo a verejne vypocutý pred nezávislým a nestranným súdom, ak ide o urcenie jeho práv a povinností alebo o akékolvek trestné obvinenie proti nemu. 1. Kazdý, kto je obvinený z trestného cinu, má právo byt povazovaný za nevinného, pokial zákonným postupom nebola preukázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu. 2. Nikto nesmie byt uznaný vinným zo spáchania nejakého trestného cinu spocívajúceho v konaní alebo opomenutí, ktoré v case spáchania nebolo podla vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Rovnako nesmie byt ulozený tazší trest nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu, Nikto nesmie byt vystavený svojvolnému zasahovaniu do súkromia, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju cest a povest. Kazdý má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. 1. Kazdý má právo na slobodu pohybu a bydliska vnútri hraníc ktoréhokolvek štátu. 2. Kazdý má právo opustit ktorúkolvek krajinu, vrátane svojej vlastnej, a vrátit sa do svojej krajiny. 1. Kazdý má právo vyhladat a pozívat v iných krajinách azyl pred prenasledovaním. 2. Tohto práva sa nemozno dovolávat v prípadoch stíhaní skutocne vyvolaných nepolitickými trestnými cinmi alebo konania, ktoré odporujú cielom a zásadám Organizácie Spojených národov. 1. Kazdý má právo na štátnu príslušnost. 2. Nikto nesmie byt svojvolne zbavený svojej štátnej príslušnosti ani práva svoju štátnu príslušnost zmenit. 1. Plnoletí muzi a zeny majú právo bez akéhokolvek obmedzenia zakladajúceho sa na rase, národnosti alebo nábozenstve uzavriet manzelstvo a zalozit rodinu. Pokial ide o manzelstvo, sú oprávnení pocas jeho trvania i pri jeho rozviazaní na rovnaké práva. 2. Manzelstvo môze byt uzatvorené iba na základe slobodného a plného súhlasu nastávajúcich manzelov. 3. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spolocnosti a má právo na ochranu spolocnosti i štátu. 1. Kazdý má právo na vlastný majetok tak sám, ako aj v spolocenstve s inými. 2. Nikto nesmie byt svojvolne zbavený vlastného majetku. Kazdý má právo na slobodu myslenia, svedomia a nábozenstva; toto právo zahrna slobodu zmenit svoje nábozenstvo alebo vieru a slobodu sám ci spolocne s inými, verejne alebo súkromne, prejavovat svoje nábozenstvo alebo vieru vo výuke, v praktickom zivote, bohosluzbe a obradoch. Kazdý má právo na slobodu presvedcenia a prejavu; toto právo zahrna slobodu zastávat názory bez zasahovania a právo vyhladávat, prijímat a rozširovat informácie a myšlienky akýmikolvek prostriedkami a bez ohladu na hranice. 1. Kazdý má právo na slobodu pokojného zhromazdovania a zdruzovania. 2. Nikto nesmie byt nútený byt clenom nejakého zdruzenia. 1. Kazdý má právo podielat sa na vláde vo svojej krajine, priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. 2. Kazdý má právo vstúpit za rovnakých podmienok do verejných sluzieb vo svojej krajine. 3. Vôla ludu nech je základom vládnej moci; táto vôla nech je vyjadrená v pravidelne konaných a nefalšovaných volbách na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo obdobným spôsobom zarucujúcim slobodu hlasovania. Kazdý má ako clen spolocnosti právo na sociálne zabezpecenie a na to, aby mu bola národným úsilím a medzinárodnou spoluprácou, v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu, zabezpecená realizácia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nevyhnutných pre jeho dôstojnost a slobodný rozvoj jeho osobnosti. 1. Kazdý má právo na prácu, na slobodnú volbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu pred nezamestnanostou. 2. Kazdý má bez akejkolvek diskriminácie právo na rovnaký plat za rovnakú prácu. 3. Kazdý, kto pracuje má právo na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpecuje jemu samému i jeho rodine zivotnú úroven zodpovedajúcu ludskej dôstojnosti, doplnenú v prípade potreby inými prostriedkami sociálnej ochrany. 4. Kazdý má právo na ochranu svojich záujmov zakladat odborové organizácie a pristupovat k nim. Kazdý má právo na odpocinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného casu a pravidelnej platenej dovolenky. 1. Kazdý má právo na zivotnú úroven zabezpecujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane výzivy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych sluzieb, ako aj právo na zabezpecenie pri nezamestnanosti, chorobe, pracovnej nespôsobilosti, vdovstve, starobe alebo v iných prípadoch ním nezavinenej núdze o zivobytie. 2. Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivost a pomoc. Všetky deti, ci manzelské alebo nemanzelské, musia pozívat rovnakú sociálnu ochranu. 1. Kazdý má právo na vzdelanie. Vzdelanie musí byt bezplatné, prinajmenšom v elementárnych a základných stupnoch. Základné vzdelanie musí byt povinné. Technické a odborné vzdelanie musí byt všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byt rovnako prístupné všetkým na základe schopností. 2. Vzdelanie musí smerovat k plnému rozvoju ludskej osobnosti a k posilneniu úcty k ludským právam a základným slobodám. Musí podporovat porozumenie, znášanlivost a priatelstvo medzi všetkými národmi, rasovými a nábozenskými skupinami, ako aj aktivity Organizácie Spojených národov na zachovanie mieru. 3. Rodicia majú prednostné právo volit druh vzdelania pre svoje deti. 1. Kazdý má právo slobodne sa zúcastnovat na kultúrnom zivote spolocnosti, tešit sa umeniu a podielat sa na vedeckom pokroku a jeho prínosoch. 2. Kazdý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov vyplývajúcich z vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby, ktorej je autorom. Kazdý má právo na taký spolocenský a medzinárodný poriadok, v ktorom môzu byt práva a slobody, zakotvené v tejto deklarácií, plne realizovatelné. 1. Kazdý má povinnosti voci spolocnosti, v ktorej jedine môze slobodne a plne rozvinút svoju osobnost. 2. Pri výkone vlastných práv a slobôd môze byt kazdý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré sú zákonom stanovené výhradne na to, aby bolo zabezpecené plné uznanie a rešpektovanie práv a slobôd iných a aby bolo vyhovené spravodlivým poziadavkám morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spolocnosti. 3. Výkon týchto práv a slobôd nesmie byt v nijakom prípade v rozpore s cielmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Nic v tejto deklarácii nemozno vykladat tak, aby to dávalo ktorémukolvek štátu, alebo skupine ci osobe právo vyvíjat akúkolvek aktivitu alebo sa dopustit cinu, ktorý by smeroval k potlaceniu niektorého z práv alebo slobôd tu zakotvených.
1.1. Všeobecná deklarácia ludských práv - poznámky Je to jeden z najvýznamnejších povojnových medzinárodných dokumentov o ludských právach, ktorý zakotvuje v 30 clánkoch základné ludské práva a slobody. Deklarácia mala programový charakter. Vyhlásila všeobecné princípy medzinárodného štandardu ludských práv.
Nestanovovala štátom, ktoré sa k nej prihlásili, ziadne záväzky. Rozhodnutie o tom, za akých podmienok budú štáty plnit svoje záväzky, ostalo na samotných štátoch. Absentoval medzinárodnoprávny mechanizmus na vynútenie práv a slobôd.
Všeobecná deklarácia ludských práv získala všeobecné uznanie a stala sa zdrojom inšpirácie pri vzniku neskorších medzinárodných dokumentov, stala sa základom pri koncipovaní ústav jednotlivých štátov.
2. Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd - poznámky
Dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd a nadväzujúce protokoly boli podpísané v mene CSFR v roku 1991 a po ratifikácii Federálnym zhromazdením sa 18. marca 1992 stalo Ceskoslovensko úcastníkom Dohovoru. Slovenská republika je povazovaná za zmluvnú stranu od 1. januára 1993.
V tejto prírucke neuvádzame úplný text Dohovoru a dodatkových protokolov. Na konci nájdete odkazy a adresy, kde si ich môzete nájst alebo vyziadat.
Európsky dohovor o ochrane ludských práv a slobôd spolu s protokolmi a s Európskou sociálnou chartou tvorí dnes Európsku chartu ludských práv. Utvárajú regionálny, európsky, systém ochrany ludských práv a základných slobôd európskych štátov - clenov Rady Európy
a súcasne slúzia ako európsky štandard ludských práv.
Clenské štáty Rady Európy vyjadrili v preambule Dohovoru presvedcenie, ze k základným princípom demokratického štátu patrí dodrziavanie ludských práv a základných slobôd. Záruky dodrziavania poskytuje kontrolný mechanizmus.
Európsky dohovor zakotvuje obmedzený pocet ludských práv a základných slobôd:
Niektoré dodatkové protokoly rozširujú zoznam garantovaných ludských práv a slobôd o dalšie práva a slobody, napr. :
Iné vznikli, aby zdokonalili mechanizmus ochrany práv a slobôd.
Dohovor neobsahuje hospodárske a sociálne práva, tieto sú predmetom úpravy v Európskej sociálnej charte a jej protokoloch.
Európsky dohovor nie je jednoduchým opakovaním Všeobecnej deklarácie ludských práv, ktorá nebola doplnená o dohovor a orgány kontroly, ochranný systém, ktorý by právne zabezpecoval jej dodrziavanie. Na zabezpecenie záväzkov prijatých štátmi - clenmi Rady Európy, boli zriadené Európska komisia pre ludské práva a Európsky súd pre ludské práva. Na Komisiu sa môzu obracat nielen clenské štáty, ale aj jednotlivci a mimovládne organizácie po tom, ako vycerpali všetky dostupné vnútroštátne právne mechanizmy. Komisia sa snazí riešit staznosti predovšetkým zmierom. Ak zmier nie je mozný, postúpi vec podla jej charakteru bud Európskemu súdu alebo Výboru ministrov. Rozsudky Európskeho súdu a rozhodnutia Výboru ministrov sú záväzné a nemozno sa proti nim odvolat.
3. Kategorizácia ludských práv
Existujú rôzne delenia ludských práv, do rôznych skupín a podla mnohých kritérií.
Z historického hladiska hovoríme o troch generáciách ludských práv :
Pomerne velká skupina teoretikov delí ludské práva na :
Za základné práva sa povazujú práva obsiahnuté v prvej generácii ludských práv, do druhej kategórie patria všetky ostatné t.j. práva hospodárske, sociálne a kultúrne.
V medzinárodných dokumentoch sú zakotvené ludské práva, ktoré sa môzu delit podla rôznych kritérií :
Súcasné chápanie ludských práv predpokladá, ze minimálny štandard ludských práv a slobôd je zakotvený v ústave štátu a je doplnený sústavou vnútroštátnych inštitúcií, ktoré zabezpecujú ich ochranu. Minimálny štandard ludských práv obsahuje také práva, ktoré musia byt uplatnené za kazdej situácie, vrátane nepokojov, násilia, napätia a verejného ohrozenia a ktoré nemôzu byt zrušené za ziadnych okolností. Medzi tieto práva patrí napr. právo dietata na ochranu, právo chorých a ranených na lekársku pomoc, právo lekárov a knazov na plnenie si svojich povinností.
Minimálny medzinárodný štandard tvorí systém základných ludských práv a slobôd, ktoré sú obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch a v medzinárodných dohovoroch o ludských právach regionálneho charakteru. Tieto sú rozhodujúce pre stanovenie minimálneho štandardu ludských práv a slobôd a pre urcenie rozsahu medzinárodných záväzkov jednotlivých štátov.
4. Prehlad zákonov, ktoré sa v Nemecku prijali v období v rokoch 1933 - 1935
Na základe zákonov podobného znenia boli obcania zidovského pôvodu prenasledovaní aj v iných európskych krajinách nasledujúcich 10 rokov.
/materiál bol prevzatý a upravený z publikácie Citizenship Foundation, London/
Odpovedajte SúHLASíM alebo NESúHLASíM na kazdú otázku zvlášt :
1. Niektoré zlociny sú tak závazné, ze ich treba trestat smrtou.
2. Poprava je neludská. Neexistuje však humánny spôsob ako zabit cloveka.
3. Ten, kto niekoho zabije, musí byt tiez zabitý.
4. Poprava je nesprávna. Štát nemá právo na to, aby vzal zivot svojmu obcanovi.
5. Vrázd by ubudlo, keby bol znova uzákonený trest smrti.
6. Existuje spravodlivý trest za vrazdu. Tým je trest na dozivotie.
7. Kým existuje trest smrti, existuje aj hrozba, ze niekto nevinný bude nan odsúdený.
8. Vela vrázd vykonajú ludia z najblizšieho okolia obete zo zúrivosti. V takýchto prípadoch vrahovia neuvazujú nad moznými následkami svojho cinu.
9. V štátoch, ktoré nemajú trest smrti, pocet násilných cinov stále rastie.
10. Vrah musí zomriet, stratil právo na zivot.
5.2. Zhrnutie hlavných argumentov
PROTI:
1. Omyl môze zaprícinit smrt nevinných.
2. Trest smrti postihuje len niektorých zlocincov (faktor náhodností), alebo sa
uplatnuje viac voci príslušníkom urcitých etnických skupín (napr. Cernosi v USA).
3. Trest smrti porušuje základné ludské práva.
4. Trest smrti je neúcinný - nie je dokázané, ze pôsobí odstrašujúco.
5. Trest smrti môze mat opacný úcinok v prípade teroristov - vytvára mýtus muceníka.
6. Trest smrti je barbarský / necivilizovaný a vedie k zosuroveniu celej spolocnosti.
ZA:
1. Trest smrti odstrašuje potencionálnych zlocincov.
2. Trest smrti je spravodlivý.
3. Trest smrti je oprávnenou formou pomsty.
4. Trest smrti je formou odplaty za spáchaný zlocin.
5. Trest smrti bráni opakovaniu trestných cinov a recidívam tým, ze navzdy odstráni zlocincov.
6. Trest smrti je úsporný (ušetria sa náklady za väzenie).
7. Trest smrti je nutné zlo v krajinách, ktoré prechádzajú cez velké zmeny, ktoré sú v chaose alebo na pokraji vojny.
Spracované na základe vzdelávacích materiálov Britskej sekcie Amnesty International.
Kontaktné adresy na získanie literatúry:
Vydavatelstvo ARCHA, Staromestská c. 6, 811 03 Bratislava.
Minority Rights Group - Slovakia, Bajkalská ul. c. 25, 827 18 Bratislava.
Informacné a dokumentacné stredisko o Rade Európy, Academia Istropolitana,
P.O. Box 217, Klariská ul. c. 5, 810 00 Bratislava 1, tel. 07 533 5752, tel-fax 07 533 5672.
Elektronická pošta: xacaeuro@savba.savba.sk
|
Electronic Resource Centre for Human Rights Education:
Album L'udských Práv Rady Európy